Miesta konania

Miesta konania konferencie

Miestodržiteľský palác

Miestodržiteľský palác je sídlom Súdnej rady SR a Kancelárie Súdnej rady SR od mája 2016. Budova vznikla zlúčením dvoch samostatne stojacich domov, ktorých vznik sa datuje až do 14. storočia. V časoch panovania Márie Terézie, sa na pokyn cisárovnej, budovy zlúčili do jednotného komplexu a vznikla tak atypická budova tvaru nepravidelného štvoruholníka, dnes známa ako Miestodržiteľský palác. V minulosti v ňom mali sídlo vojaci, mestská stráž, no slúžil aj pre potreby nemocnice a finančného riaditeľstva. Súčasnú podobu a pôdorys získal v druhej polovici osemnásteho storočia. Viacnásobné prestavby v priebehu storočí sa odzrkadlili aj na architektonických prvkoch objektu, v ktorom sa nachádzajú gotické a renesančné klenby, ale aj barokové prvky architektúry. Poslednou rozsiahlejšou rekonštrukciou prešiel v 90. rokoch dvadsiateho storočia. Palác pozostáva z troch nadzemných podlaží, pivničných priestorov a podkrovia. Zároveň slúži aj potrebám Úradu vlády SR.
img

Historická budova Národnej rady SR

V minulosti sídlila Slovenská národná rada v Župnom dome priamo v centre mesta, ktorý je dodnes kultúrnou pamiatkou. Budova vznikla prestavaním kláštora z 18. storočia, ktorý využívali trinitári, teda katolícky rád vyznávajúci božskú trojicu. Súčasnú podobu získal na základe projektov popredného bratislavského architekta, Ignáca Feiglera. V Župnom dome poslanci v roku 1992 prijali Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky a Ústavu SR. Tieto dve udalosti pripomína pamätná tabuľa osadená na fasáde historickej budovy. V súčasnosti je budova využívaná najmä ako miesto organizovania rôznorodých konferencií a podujatí, napríklad rokovaní vysokých štátnych predstaviteľov.
img

Bratislavský hrad

Bratislavský hrad je národná kultúrna pamiatka, ktorá sa týči 85 metrov nad riekou Dunaj. Najstaršia písomná zmienka o Bratislavskom hrade sa viaže k roku 907. Rozsiahlej stavebnej činnosti sa hradný komplex dočkal v 13. storočí. Dôvodom boli časté vpády Tatárov, ktorým sa však Bratislavský hrad ubránil. V tomto období bola postavená aj najstaršia časť dnešného hradu – Korunná veža v juhozápadnom nároží. V roku 1811 celý hradný komplex zničil katastrofálny požiar a na dlhých 140 rokov sa stala z neho len chátrajúca ruina. Po ôsmich rokoch plánovania rozsiahlej rekonštrukcie sa v apríli roku 2008 začala jej prvá etapa – obnova Hradného paláca. Rekonštrukčné práce prebiehali po dlhšiu dobu a boli spojené s archeologickým výskumom. Cieľom rekonštrukcie bolo uviesť Hradný palác a celý areál do podoby, ktorá bude nadväzovať na poslednú barokovú etapu prirodzeného historického vývoja pred veľkým požiarom. 

img